Pomôcť nám môže niekoľko vecí.

(1) Sčítať druhy postupne – najskôr sa sústredím napr. na sýkorky veľké, zapíšem ich najvyšší počet, potom sýkorky belasé, potom stehlíky, potom sa môžem vrátiť a prepočítať sýkorky veľké, či ich nie je viac a tak ďalej.

(2) Viac očí viac vidí – vezmime na sčítanie kamarátov a rozdeľme si, kto sčíta ktorý druh.

(3) Pomôcť môže aj fotka, z ktorej vtáky dopočítame spätne (hlavne pri veľkých kŕdľoch, ktoré priletia naraz).

(4) V neposlednom rade tréning – ak sčítavam na krmítku, ktoré pozorujem už dlhšiu dobu, mám dostatok času poriadne si prezrieť druhy, ktoré ho navštevujú a je pre mňa ich určenie jednoduchšie. Aj samotné sčítanie neustále sa miešajúcich sýkoriek alebo veľkých kŕdľov stehlíkov je s opakovaným tréningom jednoduchšie a jednoduchšie.

Áno! Aj zistenie, že vtákov je v mieste vášho pozorovania menej, či dokonca žiadne, je pre celkový obraz dôležité. Len vďaka tomu sa dozvieme, kde vtáky chýbajú.

Vtáčia hodinka nie je súťaž, komu priletí vtákov viac, ale vedecký program. Určite nám pošlite svoje výsledky, aj keby ste počas svojej hodiny nespozorovali žiadneho vtáka.

Je dôležité, aby sa údaje o jednom sčítaní/jednej hodine na krmítku odovzdali iba raz. Ak sčítavame s niekým ďalším, dohodnime sa, kto pozorovanie odošle. V prípade, že sa napr. pri kŕmidle vo verejnom parku stretneme s ďalšími účastníkmi, dohodnime sa s nimi a odovzdajme len jedno sčítanie. Rovnako tak by sa nemali prekrývať časy sčítania na jednom mieste. Vždy je potrebné dokončiť jedno sčítanie (60 minút) a až potom na rovnakom mieste začať iné (opäť 60 minút). Dôležité je zaznamenať počet účastníkov, pretože, ako je známe, viac očí viac vidí.

V prvom rade je dobré pokúsiť sa vtáka určiť. Koniec koncov, aspoň budeme vedieť, kto nám na krmítko lieta. S určením neznámeho vtáka nám pomôže sekcia Určovanie druhov. Ďalej sa môže hodiť vziať si na pozorovanie určovaciu príručku v knižnej podobe.

Ani skúsení ornitológovia nie sú schopní určiť každého vtáka, ktorý sa kde mihne. Je úplne v poriadku to priznať sebe aj ostatným. Vo formulári sa presne pre tieto prípady nachádza kolónka „neznámy druh“. Pre vedecké spracovanie je lepšie vtáka, ktorým si nie sme istí, zapísať ako „neznámy druh“, než riskovať, že ho určíme zle.

Pri sčítaní máme vždy na pamäti, že pre každý druh píšeme najvyšší preukázateľný počet jedincov – aby sme vylúčili možnosť, že rovnakého jedinca započítame dvakrát. Najľahšie to dosiahneme tak, že si zapíšeme najvyšší počet jedincov videných naraz. Tým určite nepripočítame nikoho navyše a odovzdať toto číslo je úplne v poriadku.

Ak ale chceme, môžeme pri druhoch, kde je to možné (drozd, pinka, zelienka, hýľ, čížik a ďalšie), rozlišovať pri sčítaní ešte medzi samcami a samicami. Ak napríklad vidíme najprv dve samice hýľa plus dvoch samcov a za chvíľu štyri samice a s nimi jedného samca, videli sme preukázateľne šesť rôznych jedincov – najmenej dvoch samcov (prvé pozorovanie) a najmenej štyri samice (druhé pozorovania). V tomto prípade je teda v poriadku do formulára pre hýle zaznamenať šestku. Aj keď počas svojho pozorovania rozlišujeme medzi samcami a samicami, vo výsledku pre každý druh hlásime stále jedno číslo.

Nie. Sčítame iba vtáky, ktoré uvidíme na vlastné oči. Keďže určovanie podľa hlasov je výrazne ťažšia disciplína ako podľa vzhľadu, počas Vtáčej hodinky ho nepoužívame. Aj keď hlasy vtákov poznáte, tak pri Vtáčej hodinke prosíme sčítajte len vtáky videné. Dôvodom je dodržanie jednotnej metodiky všetkými účastníkmi. Započítanie počutých vtákov len na niektorých sčítacích miestach by výsledky skreslilo, pretože „počujem + vidím“ väčšinou viac vtákov, než len „vidím“.

Rozhodne nie. Zapisujeme iba vtáky, ktoré sme počas svojej hodinky skutočne videli. Aj keď vieme, že bežne k nám červenka lieta, a teraz sa neukázala, do formulára ju nezadávame. U nás napríklad práve výnimočne červienka nepriletela, inam zase výnimočne priletela, hoci tam bežne nebýva. Vďaka tomu, že spracovávame pozorovania z veľkého množstva miest, dostaneme verný obrázok zimných hostí na kŕmidlách napriek týmto „odchýlkam“.

Počítame všetky vtáky – nielen na kŕmidle, ale aj vtáky v okolí alebo preletujúce.

Do práve skončeného sčítania už ich započítať nemôžeme, skreslili by sme tým výsledky. Ale ak chceme, môžeme po dokončení jedného sčítania (60 minút) začať hneď s ďalším (opäť 60 minút) ak práve priletený kŕdeľ započítať do svojej druhej hodinky.

Áno. Počítame úplne všetky vtáčie druhy, ktoré pri svojej hodinke spozorujeme.

Ak sčítate opakovane, pošlite nám prosím všetky výsledky – samozrejme každé sčítanie do samostatného formulára. Poslaním iba toho sčítania s najvyšším počtom vtákov by došlo k skresleniu vedeckých výsledkov.

Áno. Pri každom pozorovaní sa zadáva deň aj hodina sčítania, preto je možné sčítať viackrát. Samozrejme sa časy nesmú prekrývať. Najskôr dokončíme jedno sčítanie (60 minút), a potom – či už hneď alebo napríklad popoludní alebo druhý deň – môžeme začať s ďalším (opäť 60 minút). Namiesto sčítania môžeme zmeniť alebo zostať na rovnakom.

Aby sme mohli dáta vedecky spracovať a porovnávať ich medzi sebou, je potrebné sa držať rovnakých postupov. To platí nielen pre zápis druhov, ale aj pre čas, ktorý pri kŕmidle strávime – preto bola pre všetky sčítania stanovená jednotná dĺžka 60 minút.

A prečo práve jedna hodina? Je to dostatočne dlhá doba, aby krmítko navštívili rôzne druhy vtákov žijúcich v okolí. Zároveň je to čas taký akurát dlhý, aby nás pozorovanie bavilo.

Nie. Sčítame 60 minút v kuse. Jednotná metodika je dôležitá z hľadiska vedeckého spracovania dát.

Od posledného dňa sčítania bude formulár otvorený na prepísanie výsledkov ešte jeden týždeň.

Nie. Je to lákavé, ale (web)kamery zo sčítania, prosím, vynechajme. Kamera má oveľa užšie zorné pole a nemáme tým pádom prehľad o vtákoch, ktorí sa pochybujú v okolí. Naše sčítanie by tým pádom nebolo dobre porovnateľné so sčítaním „bez kamery“ a skreslilo by výsledky.

Áno. Kŕmidlo nie je nutné, iba odporúčané. Na sčítanie si možno vybrať akékoľvek miesto, na ktorom budeme chcieť stráviť hodinu pozorovaním vtákov.

Celé sčítanie je potrebné stráviť na jednom mieste. Pri prechádzke totiž mnohokrát zaznamenáme iné druhy, než keď stojíme dlho na jednom mieste. Navyše by sme tým výrazne zväčšili územie, na ktorom sčítame a skreslili tým výsledky.

Pokiaľ nemôžeme spolu s drobným vtáctvom prikrmovať aj holuby, treba tomu krmítko prispôsobiť. Holuby sú však pri hľadaní ciest k potrave veľmi vynaliezaví, mnohokrát preto nezostáva vyskúšať, čo zaberie práve na tie naše.

Ak máme klasické kŕmidlo, namiesto pevného uchytenia k podkladu ho zavesíme do priestoru, aby sa mierne hojdalo. Pokiaľ toto nestačí, vymeníme klasické kŕmidlo za závesné zásobníky na semená či lojové gule. Podľa možností je možné pridať mriežky, cez ktoré sa k potrave dostanú len menšie vtáky.

Kŕmidlo môžeme umiestniť aj do vyšších poschodí, musíme sa však zmieriť s tým, že nemusí byť tak hojne navštevované, ako kŕmidlá v nižších výškach.

Vtáky sa pri kŕmidle potrebujú cítiť bezpečne a z vyšších poschodí to majú ďalej k bezpečiu v stromoch či kríkoch. Nevzdávajme to však, z opereného odvážlivca, ktorý sa na vysoko umiestnené krmítko možno pozrie, budeme mať dvojnásobnú radosť.

Kŕmidiel je na trhu nepreberné množstvo a záleží aj na našom vkuse, aké si vyberieme. Určite ale musíme myslieť aj na praktickú stránku výrobku. Kŕmidlo by malo byť nielen pekné, ale aj spĺňať hygienické nároky (ľahko sa čistí, potrava v ňom zbytočne nevlhne) a byť pre vtáky bezpečné. Podrobnejšie na stránkach Výber krmítka a Čím kŕmiť.

Najviac vtákov prilákame na kvalitnú a pestrú potravu. Vtáky s obľubou vyzobávajú rôzne druhy semien, najobľúbenejšie je bezpochyby slnečnica. Semená doplníme rôznymi zrnami (prosom, ovsom, pšenicou), nasekanými orechmi a čerstvým či sušeným (nesladeným) ovocím. Môžeme pridať aj ovsené vločky či nastrúhanú mrkvu. Aj v zime vtáky ocenia napájadlo s vodou.

Nikdy do kŕmidla nedávame kuchynské zvyšky, korenené a solené potraviny, ani sladké potraviny.

Prečítajte si aj ďalšie rady a tipy, čím kŕmiť. Alebo si stiahnite plagát o prikrmovaní, vyveste ho pri svojom kŕmidle a informujte okolie!

Kŕmime hlavne v zimnom období pri nízkej teplote a snehovej pokrývke, kedy je pre druhy najťažšie nájsť dosť potravy. Okrem zimného obdobia hrozí vyššie riziko prenosu chorôb, vtáky majú iné potravinové nároky a prikrmovať tak, aby sme omylom neublížili, je oveľa ťažšie.

V marci a apríli (záleží na počasí) ponuku potravy pomaly znižujeme a kŕmenie postupne ukončíme. V teplých mesiacoch sa na kŕmidlách môžu šíriť vtáčie choroby. Uspôsobme preto radšej záhradu či svoje okolie tak, aby vtáky našli dostatok prirodzenej potravy a úkrytov. Pomôžeme tým aj hmyzu, nielen vtákom.

Pokiaľ sa v poriadku zobrazila prvá stránka formulára, ale nemôžete sa dostať na ďalšiu stranu, prípadne sa Vám nedarí formulár odoslať, chýba pravdepodobne vyplnenie niektorého z povinných polí (označené *). Nenachádza sa niekde na stránke červené upozornenie? Pokiaľ áno, dotyčné políčko doplňte a znovu kliknite na odoslať/prejsť na ďalšiu stranu.

Pokiaľ problémy pretrvávajú aj po vyplnení všetkých povinných polí, kontaktujte nás pomocou formulára dole na tejto stránke. Ako „Tému otázky“ zvoľte „Problém so sčítacím formulárom“.

Skontrolujte si, či máte aktuálnu verziu webového prehliadača. Všeobecne sčítací formulár dobre funguje pre prehliadače Mozilla, Chrome, Brave a Edge. Pokiaľ sa vám v aktuálnej verzii týchto prehliadačov nezobrazuje, kontaktujte nás pomocou formulára dole na tejto stránke. Ako „Tému otázky“ zvoľte „Problém so sčítacím formulárom“.

Naopak v prehliadači Internet Explorer sčítací formulár spravidla nefunguje, pretože Explorer nespĺňa súčasné bezpečnostné štandardy. Použite namiesto neho iný prehliadač alebo nám výsledky sčítania môžete poslať aj v papierovej verzii – v sčítacom formulári.

V sčítacom formulári je predvolených 12 najčastejších druhov plus „neznámy druh“. Ak sme počas svojej hodinky videli aj iné druhy, pridáme ich do formulára pomocou kolónky na konci zoznamu.

Krok 1 = Začneme písať názov druhu do kolónky „Napíšte druh“.

Krok 2 = Zobrazí sa ponuka druhov. Napr. pri zadaní „soj“ sa ukáže „sojka obyčajná“ a „sojka zlovestná“.

Krok 3 = Z tejto ponuky druhov si musím vybrať a potvrdiť výber kliknutím na názov druhu.

Krok 4 = Nový druh sa objaví na konci zoznamu aj s obrázkom.

Krok 5 = Podľa potreby upravím počet jedincov.

Že pridanie druhu prebehlo v poriadku, spoznáme tak, že pri názve vtáka vidíme aj obrázok (pri vzácnejších druhoch modrú siluetu). Kým nevidíme pri druhu obrázok, neprebehlo pridanie správne.

Pokiaľ sa po odoslaní online formulára objavila webová stránka s nadpisom „Odoslané, ďakujeme“, je všetko v poriadku a pozorovanie je bezpečne uložené v databáze. Automatický e-mail po odoslaní formulára sa môže trochu zdržať, obzvlášť v nedeľu popoludní, keď výsledky odosiela väčšina účastníkov.